Jednou z pradávnych usadlostí Žitného Ostrova je Veľké Blahovo, obyvatelia ktorej v roku 1997 oslávili 825. výročie založenia obce. Obec je spomenutá v starých dokumentoch už aj v rokoch 1161 a 1173. Počas uplynulých storočí je spomenutá pod viacerými názvami, napríklad ako „Fulobon, Csukár-Nagy Abony (Čukárske-Veľké Blahovo), Felabony, Nemesabony (Zemanské Blahovo), Csallóköz-Abony (Žitnoostrovské Blahovo)“, atď. Od 13. storočia obec vlastnili viaceré rodiny, z nich sú v dokumentoch zachytené mená troch zemanských rodín: „Ordódy, Csiba a Olgyay“.
Blahovo (Abony – Oboni) je z typologického hľadiska maďarské osobné meno, chronologicky sa mohlo objaviť v X. až XII. storočí. Vydrany (Hodos – Hodus) z typologického hľadiska je zvieracie meno (hód - bobor).
János Belitzky napísal na 7. strane svojho vedeckej práce pod názvom: „Pečenežské usadlosti v Západnej zadunajskej oblasti a na Hornom Uhorsku (Budapešť, 1937):
”Ohľadne toho je veľmi zaujímavé používanie názvu miest a osobných mien, ako sú: „Abád, Abod, Abaj, Abos, Aboska, Abony (Blahovo)”, ktoré sú odvodené od osobného mena „Aba“ a od jeho odvodenín, ktoré sa tak často vyskytovalo v dobe Arpádovcov“.
Pozemky Blahova (Abony – Oboni) daroval ešte István III. (Štefan III.) usadlíkom, ktorí sa presťahovali z Čiech, ich potomkom daroval kráľ András II. (Ondrej II.) slobodu, prináležiacu kráľovským dvoranom –nevoľníkom; tieto výsady potvrdil v roku 1236 aj kráľ Béla IV. (Vojtech IV.) (CD. IV. 1. 58-9). Inak Blahovo (Abony) je spomenuté aj v listine Miklósa, zástupcu zemského sudcu v roku 1239 (ÁUO. VII. 83-5). Z listiny, ktorá pochádza z roku 1240, sa zas môžeme dozvedieť, že obyvatelia Blahova, ktoré sa rozrástlo na rozlohu troch dedín spolu s obyvateľmi Kračian, taktiež na rozlohe troch dedín, viedli spor s Kračanským Remiggom ohľadne výmery určitého pozemku.
Takisto sa stretávame so spomenutím obce Blahovo v listine Bélu IV. (Vojtech IV.) z roku 1241, v ktorej sú podrobne uvedené hranice obce Vata (Vojtechovce), (D1. 231). Po tomto je Blahovo spomenuté v listine z roku 1256, kedy obyvatelia Blahova a Kračian na rozlohe troch dedín vedú opäť spor s Kračanským Remiggom.
V roku 1298 už jednu z obcí nazývajú ako „Felabony“, z pozemkov tejto obce kráľ András III. (Ondrej III.) daroval 300 katastrálnych jutrov majstrovi Petrovi, synovi Andrása (Ondreja) Olgyaia. Inak táto obec „Felabony“ patrila do vlastníctva viacerých hradných nevoľníkov, ktorí takisto slúžili vo vojsku Demetera, bratislavského a zvolenského župana, a vyznamenali sa v bojoch, za čo im všetkým daroval kráľ András III. (Ondrej III.) v roku 1299 zemanský titul, spolu s majetkom (CD. VI. 2. 189-90.).
Blahovo v roku 1332 bolo vytvorené už z troch dedín, o čom sa môžeme dozvedieť z listiny Ostrihomskej Kapitoly (D1. 2760., archív z doby Anjouov II. 632-4.) Z roka 1336 existuje listina, v ktorej je spomenuté Čukárske Blahovo, obec, ktorá hraničí s obcou „Pókafölde”.
Kráľ Lajos I. (Ľudovít I.) uznal v roku 1356 zemanstvo Felabonycov s tým záväzkom, že sú povinní bojovať v prípade, ak by Český kráľ, alebo panovník Rakúska napadol štát zbraňami (Archív Kúrie, 4-778.). Csukárabony (Čukárske Blahovo) je v roku 1409 vo vlastníctve Jána, syna Pókatelepského Fekete Jakaba a jeho príbuzných. Obec im daroval kráľ Lajos (Ľudovít) v roku 1380 (Kondé, fgy. R. 50.). V roku 1416 Miklós, syn Pókatelepského Jánosa zakáže svojim príbuzným, aby predali Blahovo.