Obec
Obec Veľké Blahovo
- Samosprávny kraj: Trnavský
- Okres: Dunajská Streda
- Región: Podunajský
- Prvá písomná zmienka:v roku 1162
- Rozloha obce:1813 ha
Naše rodisko, krotká krajina Žitného Ostrova, bola v našich ľudových rozprávkach ostrovom Víly Heleny. Ale nazývali ju aj Zlatou záhradou, lebo táto krajina bola vždy bohatá na ryby, na divú zver, na ovocie a na plodiny.
Snáď práve preto robili na tento vidiek tak často nájazdy Tatári, Turci a Labancovia, ale neobchádzali ho ani povodne, ani obdobia sucha a ani požiare, takisto výdatne brali v minulosti svoje obete aj cholera a mor. Bohužiaľ, často sa vyskytli prípady, že našich otcov a synov brali na ďaleké bojiská, a málokomu sa podarilo z nich vrátiť sa späť.
Napriek týmto smutným spomienkam, pre nás je najmilším miestom na celom svete, tento malý kútik Žitného Ostrova. Tu čakajú na náš návrat naše matky, naša rodina, i naši priatelia, sme viazaní pamiatkou a hrobmi našich predkov. Tu sme sa naučili písať, dievčatá tu viazali na lúke svoje vence z poľných kvetov, chlapci zas tu vyhotovili na jar svoje prvé píšťaly z vŕbových konárov.
Tu sa spriadali prvé lásky a odtiaľto sme sa rozptýlili po celom svete. Ale nech nás zaveje náš osud hocikam, naše vedomie nás stále tlačí k návratu. Lebo naše rodisko, a v ňom naša malá osada – Veľké Blahovo nás stále očakáva späť. Samozrejme, pohostinní občania našej dedinky s láskou očakávajú všetkých dobromyseľných hostí. Príďte, môžete sa osobne presvedčiť, že je tomu tak!
Snáď práve preto robili na tento vidiek tak často nájazdy Tatári, Turci a Labancovia, ale neobchádzali ho ani povodne, ani obdobia sucha a ani požiare, takisto výdatne brali v minulosti svoje obete aj cholera a mor. Bohužiaľ, často sa vyskytli prípady, že našich otcov a synov brali na ďaleké bojiská, a málokomu sa podarilo z nich vrátiť sa späť.
Napriek týmto smutným spomienkam, pre nás je najmilším miestom na celom svete, tento malý kútik Žitného Ostrova. Tu čakajú na náš návrat naše matky, naša rodina, i naši priatelia, sme viazaní pamiatkou a hrobmi našich predkov. Tu sme sa naučili písať, dievčatá tu viazali na lúke svoje vence z poľných kvetov, chlapci zas tu vyhotovili na jar svoje prvé píšťaly z vŕbových konárov.
Tu sa spriadali prvé lásky a odtiaľto sme sa rozptýlili po celom svete. Ale nech nás zaveje náš osud hocikam, naše vedomie nás stále tlačí k návratu. Lebo naše rodisko, a v ňom naša malá osada – Veľké Blahovo nás stále očakáva späť. Samozrejme, pohostinní občania našej dedinky s láskou očakávajú všetkých dobromyseľných hostí. Príďte, môžete sa osobne presvedčiť, že je tomu tak!
Mária Bödők